Blog

Zateplenie stropu

PREČO NIE JE VHODNÉ ZATEPLENIE STROPU ZO STRANY INTERIÉRU

Na čo nám strop slúži : 

Okrem štandardných úloh ako je držať svietidlá, alebo držať strechu, je strop veľmi vhodný ako akumulačný prvok v dome, čiže, ak sa zohreje, sála teplo, ak je chladný (v lete) , chladí priestor keď sa dom prehrieva od slnka. Čiže nám dáva presne to, čo potrebujeme a kedy to potrebujeme. V zime ho vyhrejeme, a on sa nám za to odvďačí, že nám sála teplo, aj v momentoch, keď sa vypne vykurovanie, tým nám zmenšuje teplotné výkyvy. (že nám pomalšie klesá v dome teplota po vypnutí vykurovania, tým pádom dlhšie máme teplo a nemusí sa skoro zasa zapnúť vykurovanie) A zasa v lete, keď je chladný a začnú extrémne horúčavy a dostáva sa nám veľa tepla do domu vzduchom cez dvere a okná a oknami pomocou slnečného žiarenia, tak strop toto teplo absorbuje a udržiava v dome príjemne chladno.  

Aký je predpoklad tejto jeho najdôležitejšej funkcie:

                Strop musí byť „tažký“, čiže musí byť z ťažkej hmoty (čím vyššia je objemová hmotnosť, tým lepšie). Teda ak má dom strop betónový, ale miako (nosníky a vložky) z betónovou zálievkou, je to najlepšie, prípadne iný vložkový typ zo zálievkou. Ak je strop trámový, mal by mať aspoň s oboch strán plné debnenie a podľa možnosti omietku zo spodku. Práve táto jeho hmota dokáže do seba čerpať energiu, čiže sa zohrieva a chladne a spôsobuje nám tepelnú reguláciu interiéru.

Čo je z hygienického hľadiska dôležité:

                Povrchová teplota na strope musí byť podľa hygienického kritéria min. 13,1 °C, čo je teplota, pri ktorej sa už netvoria plesne na povrchu a nekondenzuje voda (v kuchyni, kúpeľni). Čiže, ak sa dosiahne to, aby povrch stropu bol „teplý“, nebudú sa na ňom tvoriť plesne. Problém plesní býva v každom starom dome, kde je strop nezateplený, prípadne je zateplení, ale nie komplexne, ale sú miesta, kde izolácia nie je (tepelné mosty), alebo je pod stropom preklad alebo veniec na stenách, ktorý je z betónu a ktorý tento strop ochladzuje.

Ako sa dá dosiahnuť povrch teplejší ako 13,1°C?:

Toto sa dá dosiahnuť, keď je strop zo strany exteriéru zateplený, celoplošne a komplexne. Táto izolácia chráni strop, aby sa neochladzoval a aby mohol byť vyhrievaný zo strany interiéru a tým pádom mu umožňuje, aby teplo, ktoré do seba akumuloval počas vykurovania, mohol spätne „vypustiť“ do priestoru pri vypnutí vykurovania. Plus táto izolácia chráni dom celkovo proti stratám tepla a tým pádom sa šetri na vykurovaní.

Takže celkové odporúčania:

                Najlepšie je ťažký betónový, panelový alebo vložkový strop zateplený z vonku čo najviac, odporúčaná hrúbka je 20-40 cm formou minerálnej vlny voľne rozprestretej po strope. Alternatívy sú celulózová izolácia, fúkaná izolácia s PUR materiálov. V prípade dreveného trámového stropu pri rekonštrukcii sa odporúča vložiť izoláciu medzi stropné nosníky, a potom zvyšok izolácie na povrch (aby sa prekryli izoláciou aj trámy a neboli príliš ochladzované)

Problematika izolácie so spodnej strany stropu:

                Je 5 najdôležitejšie hľadísk, prečo sa to neodporúča a prečo sa tým vytvára nehygienické prostredie v dome:

1.       Izoláciou zo strany interiéru prichádzame o veľmi dôležitú výhodu stropu a tou je spomínaná akumulačná schopnosť, čiže termoregulácia priestoru. Tým, že máme izoláciu dole, strop sa nám nezohrieva vykurovaním a tým pádom ani nesála teplo pri poklese teploty. Ale čo je dôležité, ani neprijíma teplo počas horúcich letných dní a neochladzuje nám interiér. Táto absencia je veľmi chýbajúca v špičke leta. V takto zateplených domoch je oveľa teplejšie, dusnejšie a suchší vzduch. (problematiku vlhkosti som vynechal, ale patrí to tak isto ako aj s teplom, strop dokáže akumulovať aj vlhkosť, keď je jej nadbytok a potom sa strop zasa neskôr vysušuje do interiéru, keď v ňom klesne vlhkosť , čiže má aj schopnosť vlhkostnej regulácie, extrémne dôležité pri malých deťoch)

2.       Asi najdôležitejším defektom pri takto zateplených domoch je fakt, že oddelíme strop od vykurovaného priestoru a spôsobíme tým to, že už nie je povrch stropu ohrievaný, ale ostáva z hora ochladzovaný. Výsledok je to, že strop je v zimnom období veľmi chladný a z hornej strany podlieha poveternostným vplyvom. Mám tým na mysli, že horný povrch môže až zmrznúť a následne sa zasa rozmraziť a takto dookola. Hovorí sa tomu že podlieha zmrazovacím ciklom. To spôsobí jeho porušenie a trvalú deformáciu. Ale dôležitejšie je to, že keď je chladný, tak aj jeho spodný povrch je chladný a tým pádom sú tam veľmi dobré podmienky pre vznik plesní. Na väčšine starších domoch, aj ktoré ešte nejsú zateplení sú tie plesne vidno (drobné hnedé až čierne fľaky, čierny až zelený povlak a podobne) Predstavte si, koľko tam tých plesní bude, keď sa ten povrch nebude už vôbec ohrievať, (plesne nemajú radi teplo, iba chlad a vlhko) Plesne v domoch sú väčšinou zdrojom rôznych ochorení, alergií a podobne a sú extrémne nevhodné pre deti, ktorým sa ešte len tvorí imunita a nie sú schopné plesniam odolávať.

3.       V neposlednom rade poviem trochu o vode, resp. vodnej pare a kondenzácie vody na chladom povrchu. To každý pozná, keď kondenzovala voda na oknách v kuchyni, kúpeľni, u niektorých nešťastníkov aj v celom dome. Z fyzikálneho hľadiska je to jednoduchý dej, voda vo forme vodnej pary sa dostane na chladnejší povrch, stratí energiu a premení sa na vodu. Predstavme si teraz situáciu, kde sa vzdušná vlhkosť, ktorú produkuje človek v dome, plus ju produkuje v kuchyni varením, praním, sušením a podobne dostane nad podhľady, do izolácie a následne vystúpa pod strop ( je to jej prirodzená vlastnosť). Na tomto chladnom strope samozrejme skondenzuje. Čo táto skondenzovaná voda spôsobí, v lepšom prípade sa dostane do izolácie, kde sa zadrží a časom sa vyparí (najhoršie je, že zasa sa vyparí pod strop a zasa skondenzuje, čiže uzavretý ciklus)  V tom horšom prípade stečie na podhľady a tvoria sa mokré fľaky (väčšinou vtedy každý kontrolu opakovane strechu, že kde zateká...). Z podhľadov sa voda vyparí do interiéru a zasa ako vlhkosť stúpa smerom k stropu atak dokola.  No a v najhoršom prípade ostane na strope a aj je povrch napríklad drevený pri drevenom trámovom strope, degraduje nám to drevo. Takže problematika kondenzácie vodnej pari je celkom nepríjemná, nehovoriac o tom, že táto vlhkosť nám vo veľkej miere vylepšuje podmienky pre plesne, nakoľko majú radi vlhkosť

4.       V neposlednom rade musím spomenúť to, že zo spodnej strany sa izolácia nedá urobiť celistvá, je prerušovaná všetkými stenami, ktoré idú po strop, a najmä obvodovými. Čo spôsobuje, že nad izoláciu je chladný strop, až zmrznutý a ten ochladzuje všetky steny z hornej strany. Najhoršie sú na tom obvodové steny, ktoré sú tým pádom ochladzované aj s vonku , aj s hora. Tak už asi každého napadne teraz problém, a tým je, že povrchová teplota na týchto stenách, najmä pri ich horných povrchoch bude veľmi chladná, čo zasa spôsobí ideálne podmienky pre vznik plesní a kondenzáciu vodnej pary.... čiže zlou voľbou izolácie pod strop sme poškodili  aj stenám...

5.       No a nakoniec som si nechal to, že izolácia pod stropom sa nedá urobiť ani kvalitne. Úlohou izolácie je mať čo najmenšiu objemovú hmotnosť, byť čo najviac nafúknutá do veľkého priestoru s čo najmenším objemom materiálu. Ale keď sa dáva izolácia zo spodku, pod strop, čiže nad sadrokartónový podhľad, vkladá sa medzi nosníky. Toto vkladanie spôsobuje, že po všetkých okrajoch je izolácia zdeformovaná, natlačená, zatlačená a podobne. Nehovoriac o takých chybách, ako je kotvenie podhľadu cez túto izoláciu, kde sa na veľa miestach táto izolácia úplne stlačí. Potom sa stláča izolácia v mieste svietidiel, bodoviek, v priestore nosníkov na podhľady, trasovania káblov atď. Veľa krát si ale neuvedomujú ľudia, že ak je 10 cm izolácia stlačená na hrúbku 5 cm, tak má ešte horšie vlastnosti ako keby tam rovno bola 5 cm izolácia. Lebo v tejto hrúbke je stlačených viac materiálu, ako by tam bolo v originál hrúbke 5 cm. Je tam zatlačená 10 cm hrubá izolácia, čiže ľahkou matematikou nám vyjde, že výsledný efekt je ako v 2,5 cm izolácii. (5 cm izolácia s dvojnásobných objemom materiálu, čiže s polovičnou izolačnou schopnosťou) No kto by už chcel mať strop zateplený 2,5 cm izoláciou, to ani robiť nemusel... Takže ak sa strop zateplí z dola 10 cm izoláciou, v priemere je to možno ledva 5 cm, lebo je vo veľa miestach stlačená, zdeformovaná apod. A to som ešte optimistický.

Hlbší pohľad na vykurovanie:

                Tým, že máme izoláciu zo spodu, spôsobí to to, že strop nevykurujeme, čím sa zdá, že ušetríme na vykurovaní. Opak je ale pravdou, keď strop nevykurujeme, rýchlejšie síce zakúrime priestor, ale ak dosiahneme požadovanú teplotu, vykurovanie sa vypne. Ale keďže nemáme naakumulovaný „teplý“ strop, teplota vzduchu nám aj veľmi rýchlo klesne, lebo je ochladzovaná stenami a vykurovanie nám skoro musí nanovo zapnúť. Takže veľmi často sa zapína a vypína vykurovanie, čo je z energetického hľadiska nevýhodnejšie, lebo pri každom nábehu vykurovania sa musí zohriať voda na vysokú teplotu (pri radiátoroch je to cca 70-80°C), na čo je potreba veľa energie. Čiže je výhodnejšie, už keď kúrime, aby sme kúrili dlhšie a potom aby bola dlhšia pauza. A to dosiahneme, keď vykurujeme aj strop, ktorý nám následne sála teplo. Toto šetri aj vykurovací systém, pretože opakované zapínanie a vypínanie kotlov ich tiež nadmerne opotrebúva. Z hľadiska vykurovania, resp. tepelných strát domu, čo je hodnota, koľko tepla do domu musíme dostať, aby sme mali napríklad 20°C je dôležité iba to, koľko tepla sa nám „stratí“ stenami, oknami, podlahou a strechou, resp. stropom. A toto je závislé od izolačných vlastností konštrukcií a nie od poradia vrstiev. Keď v tom strope je 10 cm izolácie, stratí sa nejaké množstvo tepla, ktoré musíme dodať vykurovaním. Je jedno, či je to dole, alebo hore. Vždy „utečie“ cez ten strop a cez tú 10 cm izoláciu rovnaké množstvo. Takže to, že keď je izolácia dole spôsobí že šetríme na vykurovaní je veľký blud. Iba rýchlejšie zakúrime priestor, ktorý sa nám ale o to rýchlejšie ochladí. Nič viac a nič menej.

Pokusy oklamať stavebnú fyziku:

                Viac krát bola snaha zatepliť z dola a vložením parozábrany zo spodku ochrániť strop proti kondenzácii vodných pár, aby sa vnútorná vlhkosť k stropu nedostala. To je super nápad, ale nezrealizovateľlný. Príliš veľké množstvo kotviacich dier prechádza parozábranou, aby bola funkčná (od prechodov elektro až po kotvenie sadrokartónu). Parozábrana má dôležitú funkciu, ale na strope, na ktorom je následne tepelná izolácia, aby sa para dostala iba do stropu a nepokračovala vyššie, aj preto, aby hore v izolácii a nad ňou neskondenzovala zasa v chladnom prostredí a netvorila vodu v izolácii, aj preto, aby sa radšej držala v strope a následne vyparila do priestoru, keď v ňom bude sucho. (vlhkostný režim)

Pár slov k záveru:

Strop si treba chrániť, je to vzácna časť stavby, ktorá má mnoho funkcií. Ochrana stropu je práve v ochrane proti poveternostným vplyvom (dážď, mráz) a proti chladu. A znižovanie stropu podhľadmi, ktoré bránia, aby sa strop zo spodnej časti vyhrieval a plnil všetky spomínané funkcie je veľmi nerozumné. Nehovoriac o tom, že nám znižujú výšku miestnosti a tým zmenšujú množstvo kubíkov vzduchu. Nízke priestory majú potom problém s nedostatočným množstvo kyslíku v miestnosti (veľmi rýchlo sa vydýcha vzduch), nedostatočnou vlhkosťou (sadrokartón nemá akumulačné schopnosti ani teplotné, ani vlhkostné). Suchý vzduch je tiež predpoklad pre rôzne problémy s dýchacími cestami a pod. no a dôležitý fakt je aj ten, že z hľadiska extetického sú lepšie vyššie miestnosti, človek sa tam cíti lepšie, prirodzenejšie, nemá pocit, že na neho strop padá ani že by sa mal cítiť stiesnene.

Moje odporúčania:

                Sadrokartónové stropy by som odporučil iba do malých miestností, kde to nerobí problém estetický, ale naopak, malá miestnosť „si pýta“ aby bola nižšia (komora, chodba, kúpeľňa, wc...) a tam, kde potrebujeme využiť výhodu zníženého podkladu, ktorou je rýchlejší nábeh teploty a rýchlejšie ochladenie. Tým, že nemusíme ten strop vykurovať, tak sa miestnosť rýchlejšie zohreje, čiže napr. v kúpeľni, kde nárazovo večer chceme prikúriť, resp. už len pri sprchovaní sa nám má zohriať trochu miestnosť, využívame túto vlastnosť. Ale zasa následne, keďže nám ani strop nesála teplo, veľmi rýchlo sa ochladí, čo v týchto miestnostiach nie je na škodu. V obytných izbách sa to ale neodporúča. Tak sa odporúča mať strop čo najvyšší, aby sme mali v miestnosti čo najviac vzduchu a tým pádom dostatok kyslíku.

Zoznam článkov